|
Minulý rok 2007 v lete, neviem presne dátum, ale padali akurát Perseidy (meteorický roj) som v noci prišiel za Dávidom a za celou partiou len tak bez udíc na štrkovisko do Krásnej na rybolov.
Dávid hneď hovoril, že fasa, že som došiel, že nosím štastie, že akurát zakŕmil a začínajú brať pleskáče, chytal na "angličák". Boli sme plný očakávania kedy sa "pohnú" kapre..
Peťo s Rišom to už zabalili, ľahli do spacákov, po chvíľke už bolo počuť iba ich chrápanie. Tak si tak sedíme pri vode, tma ako v rohu, hruška po ruke, z cigaretky dym a čumím na oblohu. Zrazu cez čiernu oblohu preletel meteorit! Ale nie obyčajný. Bol to taký, aký som predtým videl iba raz v živote. Bolo ho vidieť asi tri sekundy, zanechal za sebou dlhú svietiacu čiaru a potom sa rozpadol na dve časti a dalej zanechával už dve. Tak som sa z toho splašil, že Dávid sa zo mňa už rehotal.
Cucli sme si z hrušky, chytáme ďalej ale akosi prestali úplne brať, ako by ich ten meteorit vyhnal z nášho miesta. Rozmýšľame čo nastražiť, či prikŕmiť...
"No" vravím si, "ten meteorit je znamenie!" "Dávid, skús dať na dážďovku!"
Dávid hovorí "veď kŕmime partiklom ale aj tak nič neberie, skúsiť treba!" Dávid bez mihnutia oka vytiahol plavák, navliekol maličkú dážďovku a nahodil. Čakáme... Žmúrime oči, či je svetielko nad vodou, či pod ňou, či sa nehýbe, ale len sa mierne pohupával vo vetríku. Hruška sa nám už míňala a s ňou aj naša ostražitosť a záujem o plavák, kecáme, rozoberáme globálne problémy.
A zrazu Dávid "kde je plavák?" švíííh zasekol... "Je tam! Róóóóbert! Je tam dačo veľké!" Brzda ryčala akoby horela, snažil sa rybu zastaviť, pumpoval, proste bojoval o každý meter vlasca. Zapálil som baterku a sledovali smer kadiaľ uniká. "Kuurv... ide do konárov" skríkol Dávid, hneď sme vošli oblečení do vody kvôli lepšiemu uhlu a snažil sa ho otočiť. Ja som už mal podberák v ruke. "To je sumec!" zableslo sa telo v svetle baterky "Sumec!" Dávid vystrašene kričal.
Bez váhania som si zabrodil hlbšie s podberákok a hovorím: "Dávid, počkaaaaj... To chce kľud. Nestresuj!" Ale keď mi povedal že tam má 18-nástku silon a 10-ku háčik hneď ma pot oblial. Dávid pomaly priťahoval... sumec začínal byť unavený a robil posledné výpady. Keď sa mi prvý krát sumec ukázal, neveril som, že sa vôbec zmestí do toho podberáčiku. Na prvýkrát - NIČ. "Taaak jo.. Ešte raz a v kľude." povedali sme si. Vošiel som ešte hlbšie a ponoril podberák celý pod vodu. Dávid s tým chlapíkom ešte hodnú chvíľku manévroval až ho nakoniec vpravil do podberáku. Podberák (podberáčik - pozn. autora :) sa prehol skoro až k bodu zlomenia a keď sme vyšli na breh a pozreli sa, tak sme neverili očiam. Sumec asi meter dlhý na nás pozerá. Micro háčik sme našli iba po silone, bol zaseknutý hlboko v strede hornej papule takže pri každom otočení sa silon predieral o zuby. Dávid iba jemne trhol a silon praskol. Veľké štastie a krásny boj!
Presné miery boli: 110 cm a 9 kg
Ponaučenie: Keď ideš na kapre a padajú hviezdy, prehoď a... chytíš sumca :)
Robert a Dávid.
|